O nás

Krátke dejiny nášho kostola

Veľký Meder ako usadlosť, bola založená v období osídľovania Karpatskej kotliny maďarskými kmeňmi koncom IX. sotoročia. Názov Megyer pochádza z názvu jedného kmeňa , ktorého bojovníci spolu s rodinnými príslušníkmi sa usadili v okolí územia nášho mesta. Názov mesta sa storočiami menil :

Meger, Villa Megere, Naghmeger, NagyMegyer, Nagymegyer. Prvá písomná zmienka o našom meste pochádza z čias panovania kráľa Belu IV. z roku 1268 – kde sa na darovacej listine spomína naše mesto ako Villa Megere. Mestské privilégiá naše mesto obdržalo dňa 15.12.1466 listinou od kráľa Matyáša Hunyadiho zvaného Corvin. Mesto dostalo právo na usporiadanie troch jarmokov v roku a výkon trestného práva. Od ďalšieho kráľa Mateja II. dostalo privilégium vo forme oslobodenia obyvateľov od mýta a poplatkov.O vzniku rímsko katolíckej farnosti v našom meste a o založení a postavení prvého kamenného kostola nezostali dochované žiadne dokumenty. Na základe poznámok zohorského farára Arnolda Ipolyiho (1853) na jednom zvone starého kostola bol čitateľný letopočet 1467 a aj vznik prvého kostola môžeme datovať na toto obdobie. Ďalej je známe, že v polovici XVI. storočia jedným zo zachovalých a nezničených rímsko katolických farských úradov spolu s kostolom bol farský úrad v našom meste s farárom Csepy Lászlóm. Túto skutočnosť dokazuje zápis pochádzajúci z roku 1561 – 62 v Canonice Visitacio, kde je veľkomederská farnosť opísaná ako pekná, udržiavaná a dobre riadená. Budova kostola bola postavená v neskoro gotickom štýle, jednoloďová bez oblúkov a s rovným stropom. Kostol mal jednu cibuľovitú vežu a bol postavený z kameňa .
    Za čias reformácie sa viac krát dostal do rúk reformovanej cirkvi. V roku 1740 – 55 dal kostol zrenovovať zohorský kňaz, spisovateľ Arnold Ipolyi, napriek tomu stav kostola na konci XIX. storočia bol tak nevyhovujúci, že musel byť zbúraný. Základný kameň nového kostola bol uložený v roku 1899. Krížom na základy zbúraného starého kostola bol postavený nový kamenný kostol. Stavba nového kostola bola financovaná členom jednej grófskej rodiny - vojvodkyňou Sabran Pontevés - Kőpataki Kálnoki Adalheidis na pamiatku jej syna a manžela. Kostol bol pôvodne naprojektovaný ako trojloďový neogotický, ale na základe finančných problémov bol plán zmenený na jednoloďový eklektický štýl a takto bol aj postavený.
Prvý krát bol kostolvysvätený 28. októbra 1900, ale po oprave stavebných nedostatkov bol znova svätený radcom Svätej stolice Keményfi Kálmánom 5. augusta 1912. Obnova vnútorných priestorov kostola sa uskutočnila v roku 1930 a v roku 1979 kde vnútorná výzdoba kostola ostala zachovaná do roku 2003. Vonkajšia renovácia kostola sa uskutočnila v roku 1970 a 1999 pod vedením vtedajšieho farára , dekana László Kovácsa. Interiér kostola dostal terajšiu podobu v roku 2003 spolu s novým osvetlením, dvomi veľkými a piatimi menšími lustrami. Bolo vynovené osvetlenie všetkých vnútorných priestorov a zvlášť bola osvetlená krížová cesta. Po dokončení prác kostol vysvätil ostrihomský arcibiskup, kardinál Dr. László Paskai v roku 2003. V roku 2004 sa uskutočnila renovácia a pozlátenie hlavného oltára spolu s kazatelňou.
    Zariadenie a výzdoba kostola pochádza po roku 1900. Najdôležitejšia časť – hlavný oltár je z nahnedo natretého, namoreného dubového dreva s pozlátenými ozdobami. Nad oltárom z oboch strán sú sochy dvoch anielo . Jeden má ružové rúcho a v ruke drží kadidlo, druhý má modré rúcho a v ruke drží tymián. Na krajoch oltára vidíme drevené sochy Svätého Štefana kráľa a Svätého Ladislava kráľa z dielne sochára Györgya Lipcseyho. Nad hlavným oltárom vidíme farebné sklenené okno s mozaikou patróna náško kostola Svätého Mikuláša spolu s Pannou Máriu a dieťaťom.
       Výzdoba dvoch bočných oltárov Srdce Ježiša a Panny Márie je totožná s výzdobou a pozlátením hlavného oltára. Podobný štýl je vidieť aj na výzdobe bočnej kazateľne. V hlavnej lodi kostola sa nachádza 45 na hnedo natretých , namorených a jemne opracovaných dubových lavíc. Na šiestich kruhových mozaikových oknách kostola sa nachádzajú podobizne významných svätých a blahorečených, ktorí boli úzko spojení s maďarskými dejinami : Sv. Margita, Sv. Alžbeta, Sv. Kinga, Sv. Imrich, Sv. Gerhard biskup a blahorečený Apor Vilmos biskup.
    Na bočných stenách sa nachádza 14 plastík Krížovej cesty. Organ kostola so 14 registermi sa nachádza v chóre nad hlavným vchodom a bol postavený v dielni budapeštianskeho majstra Ottu Riegera . V roku 1911 bol vysvätený dekanom Józsefom Vázsonyim . Oprava a reštaurácia organu bola uskutočnená v roku 1999.
      Kostol má 5 zvonov. Najväčší z nich zvon Wéber váži 885 kg a bol odliaty v roku 1939. Zvon Sv. Ladislav bol vysvätený v roku 1983. Z dvoch prostredných zvonov jeden váži 490 kg a druhý 300 kg a vysvätenie sa uskutočnilo v roku 1984. Najmenší a najstarší zvon má 75 kg, pochádza z roku 1773 aväčšinou sa rozozvučí pri zádušných omšiach.

Farármi nového kostola boli :

Horváth József, Marczy József, Cseri István, Czuczor Menyhért,Hinn Danaszcén, Halász Gyula, Farkas Jenő ( farár - básnik) , Kovács László, Bíróci Štefan a Mgr. Borka Ivan, Mons. Szakál Ladislav Ján dekan, farár, Mgr. Parák Ladislav dekan, farár, Mgr. Molnár Ernest

Momentálne v kostole vykonáva službu veriacim Mgr.Mahulányi Jozef dekan, farár

Farári nášho kostola
Farári , ktorí slúžili v rímsko katolíckom kostole vo Veľkom Mederi

In ADtu Komáromiensi, VADtu Komáromiensi.Antiqua Parochia. Matricae ab 1750 Ecclesia ad Stum Nicolaum Epp. Lingua hungarica, Patronus : Adelhais Com. Kálnoky, nupta Eleazaro Principi Sabran de Pontevés.

1.    1332 - 1337
2.     1525 -
3. 1561 - 1562
4.     1564 -
5.     1569 -
6.   1634 -
7.    1642 -
8. 1647 -
9.   1665 oct.9 - 1674
10.   1674 apr.24 - 1691 apr.10
11.   1691 apr.24 - 1697 jun.
12.   1697 jun.11 - 1701
13.   1701 apr.25 - 1702 dec.10
14.   1703 jan.18 - 1703
15.   1703 mai.1 - 1710
16.   1710 jan.22 - 1710 mar.3
17.   1716 aug.1 - 1719
18.   1719 mai.2 - 1730
19.   1730 aug.10 - 1738
20.   1738 mar.8 - 1750
21.   1750 feb.18 - 1775 oct.30
22.   1775 nov.30 - 1806 nov.24
23.   1807 feb.6 - 1812 feb.28
24.   1812 feb.28 - 1824
25.   1824 jul.6 - 1829 oct.19
26.   1829 nov.8 - 1851 oct.22
27.   1851 oct.22 - 1852 feb.2
28.   1852 jan.4 - 1877 mai.23
29.   1877 mai.23 - 1878 jul.31
30.   1877 aug.1 - 1890

Petrus, plebanus de Megyer
Gallus
Chephy Ladislaus, Vicegerens
Michael
Casparus
Molitoris Paulus
Franciscus
Völgyes Joannes
Hir Thomas
Korody Jacobus
Rigó Stephanus
Györgyöy seu Gyöngyössy Michael
Kebel Michael
Névery Paulus
Hidassy Joannes
Oláh Bartholomaeus
Palásthy Martinus
Károlyi Josephus
Passarovics Andreas
Boda Josephus
Petresics Joannes VADnus
Radiskovics Georgius
Gianone Franciscus
Rigler Joannes
Halácsy Aloysius
Fehér Leopoldus
Fehér Ferdinandus Admin.
Majer Joannes
Tremmer Ludovicus, int. Admin.
Ziegler Adalbertus, Notar. distr.

Horváth József

Slúžil: 1890 - 1909
Bol farárom na zaèiatku výstavby nového kostola

Marczy József

Slúžil: 1909 - 1944

Cseri István

Slúžil: 1944-1948

Czuczor Menyhért

Slúžil: 1948 nov.1 - 1950 jun.15

Hinn Danaszcén

Slúžil: 1950 jun.15 - 1963 jun.30

Halász Gyula

Slúžil: 1963 jul.1 - 1964 jan.31

Farkas Jenő - farár, básnik

Slúžil: 1964 feb.1 - 1976 feb.28

Kovács László

Slúžil: 1976 mar.1- 2001 júl.31

Bíróczi István

Slúžil: 2001 aug.1 - 2008 jún. 30

Mgr. Borka Iván

Slúžil: 2008 júl.1 - 2010 jún.30

Mons. Szakál Ladislav Ján dekan, farár

Slúžil: 2010 júl.1 - 2013 júl 1

Mgr. Parák Ladislav dekan, farár

Slúžil: 2013 júl.1 - 2014 júl 1

Mgr. Molnár Ernő káplán

Slúžil: 2014 mar.1 - 2014 júl.1

Mgr. Mahulányi Jozef dekan, farár

Slúži: 2014 júl.1 -

Parochia Megyer in ADtu Comaromiensi occurrit in Statutis Capit. Strig. a. 1397. Péterffy, 1.c. - Visitatores a. 1561 et 1562 laudant ornatam et bene ordinatum ecclesiam. - Articulo 6.a. 1647. disponitur ut Evangelics templum in Magy-Megyer restituatur. Adhuc a. 1714. templum helveticae confessioni addicti possederunt. Modo quoque habent oratorium.